AKO REAGOVAŤ, AK SA VÁM DIEŤA ZDÔVERÍ ?
Dieťa, na ktorom je páchané násilie, je veľmi ťažké identifikovať. Jeho správanie môže byť ako správanie akéhokoľvek iného spolužiaka s dobrou náladou, úsmevom na tvári a bezproblémovými vzťahmi s rovesníkmi. Treba si uvedomiť fakt, že násilie nemá dieťa „napísané na čele“. Neexistuje žiaden zoznam symptómov, ktorý by pomohol jednoznačne identifikovať to, či dieťa je alebo nie je týrané, zneužívané alebo zanedbávané. Nižšie uvádzame prekážky, ktoré nám značne sťažujú identifikáciu násilia páchaného na deťoch:
Predsudky – Stereotypná predstava o tom, čo je násilie. V tomto prípade si treba uvedomiť, že ide vždy o nepomer síl medzi páchateľom a obeťou. Ide o rozdiely fyzické aj psychické. Páchateľ zneužíva svoje postavenie, autoritu, fyzickú silu a akékoľvek zdroje moci, ktoré má k dispozícii.
Predstava o páchateľovi – Ide o stereotypnú predstavu o tom, že násilie páchajú zväčša muži. Skutočnosť je však taká, že páchateľom môže byť osoba akéhokoľvek pohlavia, etnickej skupiny, vierovyznania, vzdelania, zamestnania, rodinného zázemia či úrovne duševného zdravia. Musíme si uvedomiť, že páchateľom môže byť niekto, kto sa v našich očiach javí ako ideálny vzor pre dieťa pretože sa nemusí a pravdepodobne ani neprejavuje násilne vo všetkých oblastiach medziľudskej interakcie. Z obáv pred sankciami dokáže páchateľ svoje správanie veľmi dobre maskovať.
Detská obeť násilia – Násilie na deťoch zanecháva na ich duši stopy, ktoré nemusia byť vôbec viditeľné, inokedy zase veľmi mätúce. Deti, na ktorých je páchané násilie, nemusia vôbec vykazovať známky ublíženia, iné môžu byť utiahnuté, bojazlivé a iné zase vykazujú správanie, ktoré okolie irituje.
Pýtajte sa detí, komunikujte, všímajte si ich reakcie a buďte prítomný v danom okamihu!